Energia kryštálov a sila farieb v originálnych dielach Zuzany Hradilovej – medzi expresionizmom a materiálnym informalizmom

Tvorivá cesta niektorých umelcov im nedovoľuje zotrvať v jednom výraze, pretože ich vrodená potreba všestrannosti a túžba dať priestor rôznym, hoci príbuzným hlasom, je natoľko silná, že ju nemožno potlačiť. Takýto umelci rozvíjajú svoju tvorbu v rôznych smeroch, pričom základná myšlienka zostáva nemenná – ideový princíp, od ktorého sa nedokážu odkloniť.

Umelecká tvorba, o ktorej dnes hovoríme, spája dve vášne – maľbu a kamene s ich neuveriteľnou energiou – do diel, v ktorých sa konkrétnosť kryštálov harmonicky prelína so silou farieb. Divák sa tak môže ponoriť do pozitívnych pocitov, ktoré tieto diela vyžarujú.

Koniec 19. storočia priniesol záplavu inovácií, ktoré položili základy pre umelecké experimenty a extrémy 20. storočia. Mnohé z týchto tendencií boli neskôr prehodnotené a zmenené pod tlakom túžby dištancovať sa od tradičného umenia, ktoré dovtedy dominovalo svetovej scéne. Napriek tomu sa určité ideové línie stali dôležitými východiskami pre ďalší vývoj.

Práve na konci 19. storočia vzniklo v Anglicku hnutie s cieľom postaviť sa proti rýchlej industrializácii. Snažilo sa znovu oceniť remeselné odvetvia tým, že ich neoddeliteľne prepojilo s umením. Arts & Crafts – tak sa toto hnutie volalo – spájalo zručnosti remeselníkov s kreativitou umelcov, čím vznikali umelecké objekty, ktoré vďaka dekoratívnosti a materiálovému poňatiu nadobúdali hodnotu jedinečných diel.

Z tejto anglickej skúsenosti sa postupne vyvinuli rôzne umelecké smery, ktoré podľa krajiny dostali odlišné názvy: Stile Liberty v Taliansku, Art Nouveau vo Francúzsku, Modernisme v Španielsku, Secesia v Rakúsku. Spájal ich spoločný menovateľ – prelínanie techník a odborov, ktoré boli dovtedy oddelené: dekorácia, šperkárstvo, sklárstvo, nábytkárstvo či architektúra.

Z týchto konceptuálnych noviniek a možnosti prepájať rôzne oblasti a netradičné materiály vznikli neskôr smery ako dadaizmus či nouveau réalisme, v ktorých sa fragmenty skla, keramiky alebo koláže z papiera stali súčasťou diel – alebo samotné diela sa menili na dekoračné a úžitkové objekty, ako napríklad v prípade Niki de Saint Phalle.

Následne prišlo k úplnému zlúčeniu výtvarného prejavu zbaveného rozpoznateľných foriem s hmotou, ktorá sa dala formovať a spájať s farbou. To charakterizovalo materiálny informalizmus – smer, v ktorom sa čokoľvek z každodenného života mohlo stať súčasťou umeleckého diela.

V druhej polovici 20. storočia a v súčasnom umení sa tieto experimenty ďalej rozvíjali. Objavili sa nové materiály, nové štýly a tvorba sa otvorila voľnosti výrazu. Od abstraktného expresionizmu mali umelci možnosť vystúpiť z predchádzajúcich rámcov bez obavy z odmietnutia alebo vylúčenia z umeleckého sveta.

Zuzana Hradilová, Slovenka, ktorá sa cítila byť umelkyňou už od detstva, si neskôr vybudovala hlboký vzťah ku kryštálom a drahým kameňom. Začala úplne samoucky vytvárať šperky a energia, ktorú z kameňov cítila, sa stala jej vášňou. Spojila ju s maľbou a postupne ju tvorivosť priviedla k novému smeru – začala kamene zapracovávať priamo do obrazov. Tie sa tak menia na materiálne diela, v ktorých sa divák môže nechať unášať magickou energiou kameňov.

Štýl Zuzany Hradilovej je mnohovrstvový – jej tvorivosť sa nedá ohraničiť žiadnym vymedzeným smerom. Reaguje na momentálnu náladu a pocit. Prechádza od art deco portrétov k expresionizmu, ktorý niekedy obohacuje o hmotu, inokedy pracuje čisto s farbou. V mnohých dielach smeruje až k informalizmu, kde obraz ustupuje myšlienke a emócii.

Z jej obrazov vystupuje absolútna sloboda, ktorá definuje jej prístup. Bez pravidiel, ale s vnútornou štruktúrou, ktorá vychádza z impulzu tvoriť. A to nielen v rámci výrazu, ale aj materiálu – papier, sklo, plátno – všetko podlieha emócii daného okamihu.

V diele Púpava zachytáva púpavu jemnými tónmi, ktoré vyvolávajú dojem ľahkosti a nehmotnosti. Ako médium volí papier, no pomocou kryštálov jej dodáva pevnosť a hĺbku. Púpava sa tak stáva symbolom schopnosti prežiť ťažkosti. Kryštály ju nielen skrášľujú, ale sú jej podstatou – metaforou odolnosti, ktorá vedie k osobnému rastu a vnútornému pokoju.

V obraze Dúha, ktorý sa nesie v duchu informalizmu, siaha po oranžových odtieňoch – akoby chcela prevrátiť bežné chápanie dúhy. Ide jej o energiu, optimizmus a silu, ktorú tento jav vyvoláva. V spodnej časti obrazu použila modrý avanturín – kameň podporujúci vnútornú silu a duchovnú zrelosť. Tak spája význam farby a kameňa, aby ponúkla svoj pohľad na krásu dúhy.

V Západe slnka sa prikláňa k expresionizmu. Zachytáva svoj pocit pri pohľade na more pri západe slnka. Nesnaží sa o vernosť realite, ale o vyjadrenie vnútorného zážitku. Na plátno vkladá ametysty – kamene spojené s dušou, vnútornou silou a pokojom, ktorý prichádza pri kontemplácii prírody.

Keď však tvorí len pomocou farieb, venuje sa ženskému svetu. Intenzitu vyjadruje plnými, silnými tónmi, zatiaľ čo telá pôsobia priezračne – akoby boli nehmotné. Je to spôsob, ako dať prednosť vnútru pred formou, bez obáv ukázať pravú ženskú podstatu.

Zuzana Hradilová však nie je len maliarka – je aj šperkárka. Navrhla vlastnú kolekciu, v ktorej hrajú hlavnú rolu drahé kamene a kryštály – so svojou pozitivitou a energiou, ktorú dokážu odovzdať tým, ktorí sú schopní ich vibrácie vnímať.

Zúčastňuje sa mnohých kolektívnych aj samostatných výstav na Slovensku i v zahraničí, kde získava uznanie za originalitu a pozitívne posolstvo svojich diel.